PANE, VY STE ŽID

            Drobná staršia Židovka sedí v lietadle vedľa rozložitého Švéda a neprestajne ho pozoruje. Nakoniec ho osloví: „Prepáčte, pane, nie ste vy náhodou Žid?“

            „Nie, nie som,“ on na to.

            Po chvíli sa žena k nemu obrátia znova: „Mne to ale môžete povedať – ste vy Žid, všakže?“

            „Rozhodne nie,“ trvá on na svojom.

            Ona si ho znova dlho pozorne prezerá a potom sa osmelí tretí raz: „Vy ste Žid, to ja viem rozpoznať.“

            Muž sa chce jej otravných rečí zbaviť a tak povie: „No dobre, som Žid.“

            Pani sa naňho zadíva ešte raz, zakrúti hlavou a vyhlási: „No, ale nevyzeráte na to.“

            Človek je už raz taký – najskôr si urobí záver a potom si už nájde cestu, ako k nemu dôjsť a potvrdiť si ho. A ešte sa tvári akoby „ja nič“.

(DE MELLO, A. 2008. Modlitba žaby I. Bratislava: Eugenika, 2008.)